Ja na tie nadpisy už kašlem.

23. july 2015 at 12:11
Hej.
Nejdem skúšať žartovať o tom že žijem. Pretože to už je ohrané a ani to už nie je vtipné.
A po takej dlhej pauze sa to už vôbec nehodí.
Koľko som tu vlastne nebola? Aspoň pár mesiacov. Možno by bolo teraz vhodné vrátiť sa a každý deň písať osem článkov.
Ale už som toho vymeškala veľa. Už tu vlastne ani nemám čo robiť. A nemyslím si že sa to niekedy zlepší, úprimne.
Za ten čas, ale aj čas predtým, som si našla aj iné veci, ktoré ma bavia okrem mlp. Jednoducho už nie som taká závislá na tom aby som to stále riešila.
A myslím že to miesto ktoré som tu mala sa aj tak zmenšilo na malú škáru. Ani neviem ako to tu teraz je.
A ak to bude takto pokračovať a myslím že bude, zmysel to nemá. Vracať sa skúšať nebudem, možno niekedy niečo napíšem, ale nakoniec to aj tak záleží od vás. Späť ma zobrať nemusíte. A aj keby ste to spravili, pravdebopodbne by vyšlo tak osem článkov za osem rokov. A to teraz nezveličujem, vážne.
Takže sa rozlúčim až do dátumu neurčitého.














...Zbohom.
 

Tá poviedka bez mena časť neviemkoľkatá

28. march 2015 at 14:57 |  Stories
Rozhodla som sa ako tak vrátiť, už som sa sama nudila. Určite mi zase uniklo veľa vecí čo sa tu stali, ale snáď to nejak doženiem :3
Aby tento článok mal zmysel, nech sa páči:

Viečka mala ťažké a oči otvorila s námahou. Prvé čo uvidela, bol obláčik pary stúpajúci do vzduchu. Dýchala. Takže už je po tom. Skončilo sa to.
Bezmyšlienkovite vyskočila na nohy a medzi prstami láb zacítila sneh. Začudovane vykrútila hlavu k nebu. Obloha mala sivobiely zimný nádych, kamene a stromy boli zasypané bielym popraškom. Niečo jej našepkávalo, že bola preč veľmi dlho. Jasne si totiž pamätala zeleň, ktorá ju vtedy obklopovala. Ale pokiaľ naozaj nebola pri vedomí tak dlho, ako to, že ju niekto nenašiel a neskoncoval s ňou? Ako je vôbec možné, aby toľko vydržala v tom stave? Ešte raz sa poobzerala naokolo, a až teraz si uvedomila tú zarážajúcu zmenu. Do neba sa týčili nekonečné štíty hôr, ktoré pôsobili tak prirodzene, akoby tu boli odjakživa, no ona si ešte stále pamätala, aké nížinaté bolo prostredie predtým. V hlave mala čoraz väčší zmätok.
Vtedy ale zbadala niečo, čo pre ňu takmer celú situáciu objasnilo. Na oblohe sa mihlo modré svetlo a pár kódov, ktoré si nestihla prečítať, no aj tak jej nič nevraveli.
Toto prostredie nie je skutočné. Strážcovia ho môžu ovládať a kedykoľvek meniť, hocijako naprogramovať.
S hrdosťou z novoobjavenej informácie a uvedomením si, že jej kedykoľvek môžu skomplikovať život, sa vybrala na prieskum nového sveta. Zimu mala síce rada, ale nebola na ňu tak dobre prispôsobená, čo by mohlo znamenať malé komplikácie, a v hlave sa jej vzápätí zjavil ďalší výkričník, hroziaci zmrznutím, ďalším spôsobom, ako zomrieť. Nevedela, aký veľký bol tento takpovediac svet, no tušila, že vydať sa na sever by nebol ten najlepší nápad, predsa len na juhu môže byť teplejšie. Nie je to samozrejme žiadna istota, možno je tam rovnako teplo ako tu, možno je juh dokonca naprogramovaný studenšie, no teraz nemala čas odhadovať myšlienky strážcov a filozofovať, obloha temnela a mraky sa sťahovali. Rozhodla sa teda, že nájde juh, čo by podľa klebiet a rôznych rozprávačiek o tomto mieste nemalo byť ťažké. Stačilo sa točiť do všetkých svetových strán a mala by na oblohe zazrieť úzky modrý pruh, ktorý značil sever a potom sa vydať na opačnú stranu. No informácie, ktoré vedela pravdepodobne neboli celkom pravdivé, pretože sa točila dookola ako idiot a žiadny pruh zahliadnuť nemohla, našťastie sa zdalo, že naookolo nebolo ani živej duše. Nemohla využiť ani nijaký iný spôsob, ako nájsť sever ktorý poznala, v okolí boli len hory a biela ničota, nemohla zahliadnúť ani Slnko či svoj tieň, a zdalo sa, že naozaj nijaký nemá. Snažili sa to tu skomplikovať ako sa len dalo. A tak sa jednoducho otočila smerom od hôr a pridala do kroku, netušiac, kam sa ženie.
Sneh jej vŕzgal pod nohami, prostredie sa nemenilo. Keby sa aj dostala niekam inam, nemohla by si to všimnúť. Napriek tomu tvrdohlavo pokračovala vpred, ženúc sa do neznáma, a bolo celkom možné, že rovno do záhuby. Vietor začal fúkať silnejšie, dvíhal do vzduchu obláčiky snehu a vytváral z nich malé víry. Bol to znepokojivý pohľad, no napriek tomu krásny. Nikde nebolo nikoho, ticho naokolo bolo upokojujúce, len občas ho preťalo ostré zahvízdanie vetra. No ako postupovala vpred, viditeľnosť sa stále zhoršovala. Vzduch začal belieť, hmla hustela. Sneh poletoval aj vo veľkej výške, a vietor kvílil hrozivým hlasom mučeníka. Cítila sa ako nikde, v prázdnom priestore, ako vyhnanec z tohto sveta. Žiadna farba okrem bielej nebola viditeľná, ale ona len pokračovala dopredu. Zastať by jej nepomohlo.
Vtedy vzduch preťal ostrý vresk. Znel ako hlas niekoho, kto prežíva tie najväčšie muky. Nasledovalo strašidelné ticho, a ona si uvedomila, že to bol len vietor. Takmer si vydýchla, ale v tom okamihu sa rozpútalo peklo. No nie to, ktoré si každý predstavoval. Toto peklo bolo studené. Veľmi studené.
Sneh jej divoko šľahal do tváre, vietor jej vrieskal do uší. Podivná symfónia besniacej krajiny vytvárala dokonalé väzenie, z ktorého niet cesty späť. Mohlo pokojne stále chodiť do kruhu, ani by to nevedela. Navyše šla proti mocnému vetru, ktorý ju zatláčal dozadu. Počula, ako jej vlastné kosti škrípu, cítila, ako jej ich ohlodáva mráz. Zdvihla hlavu a snažila sa nájsť nejaké útočisko. Nič nevidela, iba akési obrysy črtajúce sa v diaľke. Mohli to byť len kamene či hrebene hôr, ale ak by narazila na jaskyňu…
Čo najrýchlejšie sa vydala smerom k neznámemu útvaru. Sneh jej šľahal do očí, premáhala nutkanie skloniť hlavu. Bola už blízko…
Ako sa blížila, spoznávala tvar objektu. Bol to… Dom.
Chatka bola malá, drevená, trochu jej pripomínala jej predchádzajúci domov, ak sa tak to miesto dalo nazvať. Nikdy ho nepovažovala za naozajstný domov.
Otvorila vzpierajúce sa dvere, a potom za sebou čo najrýchlejšie zabuchla, aby nevpustila dovnútra mráz. Chvíľu fascinovane hľadeľa na malý kopček snehu, ktorý ležal pred dverami, potom sa spamätala. Chystala sa prehľadať chatku, no nohy sa jej podlomili.
Len si trochu odpočinem, sľúbila si. Potom to tu všetko preskúmam.
Ležala na zemi a počúvala hvizd vetra. Tu sa jej už nezdal taký hrozivý, našla v ňom akúsi zvláštnu melódiu. Zatvorila oči a počúvala.

Titulek článku musí obsahovat aspoň jedno písmeno nebo číslo, ale nesmí obsahovat pouze čísla.

7. february 2015 at 20:55 | Nadpis som určite neskopírovala z blogu :3
Zase som zmizla.
Áno, ja stále miznem a stále tu nie som, no už dlhú dobu nemám takú blogovú a celkovo pony náladu.
To samozrejme neznamená že s poníkmi končím, neviem či s nimi vôbec niekedy skončím (raz hej, ako každý XD), pretože už sú vo mne zapísaní tak, že by bolo ťažké ich vygumovať. Ale počula som že udupanie nosorožcom tiež funguje.
Takže si nemyslite, že píšem článok typu "vyrástla som z mlp pomoc pls :(" Pretože mne vždy všetky vlasy vstávajú keď počujem, že niekto končí s mlp, jednoducho nechcem o nikoho prísť :D A keď niekto napíše, že z mlp vyrástol, to by ste ma nechceli vidieť :D Pretože to je hlúposť, veď bronies je ak tak pôvodne komunita DOSPELÝCH FANÚŠIKOV MLP FIM (lenže teraz sa tam aj tak zaraďuje kopa detí, všakže. Samozrejme, tie čo len v telke pozerajú ten seriál a majú pät rokov sa tam nezaraďujú, to sú proste DETI a to je jediný dôvod prečo to kukajú)
Ale to už VÝRAZNE odbočujem od témy. Čo som chcela povedať je, že dávam dlhé pozastavenie (áno, to slovo už je "mainstream" ale ja nie som hipster tak čo. Mimochodom slovo "mainstream" neznášam), kým sa mi tá nálada nevráti, čo môže trvať dlho, ale viem, že nakoniec sa mi vráti takže sa nemusíte radovať, budem vás tu otravovať ďalej :D Pretože to je vec, ku ktorej mám fakt vzťah a vážne by som sa divila, keby sa mi to nevrátilo.
Možno keď znovu začnú dávať seriál. Áno, som jedna z tých čo to aj pozerajú XD
 


Čo si myslím o "SOCIÁLNYCH" SIEŤACH

25. january 2015 at 10:23
Dobre.
Kdo si prečítal nadpis vie o čom to je.
Takže som si povedala, prečo tie názorové články neskúsiť?
Viem že teraz o tom všetci hovoria a všetci nadávajú na sociálne siete.
Musíme však uznať, že niektorí to robia, aby boli jednoducho iný či aby si dokázali, že sú múdrejší a lepší ako ostatní.
Ale niektorí ľudia naozaj nemajú tieto siete radi.
Čo sa mňa týka, nechápem, čo na tom všetci vidia, ale ak chcú vešať na internet somariny (lebo, priznajme si, na Facebooku vždy skončia somariny), tak nech, zabijú tým svoj čas.
Samozrejme nehovorím že somariny sú vždy zlé, ak je to vtipné tak to aspoň niekoho pobaví, lenže problém je v tom, že ľudia tam väčšinou píšu veci typu "práve kráčam do kuchyne a chystám sa napiť" (o pár sekúnd sa často objaví nový status: "Napil som sa")
A potom je tu taký typ ľudí, ktorí píšu motivačné texty v angličtine, pretože kto by predsa písal v slovenčine (prípadne čestine) všakže? A v angličtine to predsa znie oveľa krajšie!
To väčšinou bývajú práve tie obľúbené dievčatá, ktoré sa hrajú na nesmierne vyspelých intelektuálov. To, že zabudli na člen či iné nepodstatné smeti vôbec nevadí, význam toho textu je aj bez nich predsa taký inšpiratívny a hlboký, že hneď teraz pôjdem zabehnúť maratón a prefarbím si vlasy naružovo pretože predsa ju ken du enyfin if ju blív in ju end it daznt metr uat pípl sej!
Potom sú tu aj ľudia, ktorí sa hrajú na nepochopené decká s depresiou (áno, niekto môže mať mať skutočne depresiu, ja som sa síce s nikým takým nestretla, ale títo ľudia na to určite neupozorňujú a nehovoria o tom vždy, keď sa im naskytne príležitosť, predsa len to musí byť nepríjemné a skutočná depresia je už choroba, a úprimne neviem, z čoho by niečo také vážne mohlo mať decko)
Títo ľudia často tiež píšu v angličtine, ale narozdiel od tých motivačných píšu hotové básne o bolesti a utrpení, často tam nechýbajú slová ako temnota, noc a iné velice depresívne veci či zívajúca prázdnota v ich prakticky mŕtvej duši (to viete, keď vám zomrie rybička, určite je to veľmi depresívna záležitosť a tým ľuďom sa netreba posmievať, pretože pravdepodobne fakt trpia)
Ľudia, ktorí sú pre mnohých typickým úkazom Fejsbuku či iných sociálnych sietí (aj keď FB je stále dominantný) ráno vstanú, pozrú sa do zrkadla, odfotia sa na mobil, zavesia to na FB, napíšu k tomu komentár typu "jžš tam vyzerám hrozne, vôbec nemám upravené vlasy"
Samozrejme, ľudia ich v komentároch vždy ubezpečia, že sú tá najkrásnučkejšia osoba DOKONCA aj bez mejkapu :OOO
Potom odfotia svoje raňajky a napíšu "i lav jogurt" alebo hocičo tam už majú. POTOM sa odfotia ako to jedia, potom ako vstávajú, keď idú okolo zrkadla uvidia svoj zjav a hľa! Sú takí krásni, že by bola predsa škoda keby si nespravili aspoň jednu selfie, a aby vyzerali ešte úžasnejšie, tvária sa ako idioti (mimochodom kačice už plánujú pomstu).
Niektorí zase zdieľajú aspoň milón fotiek ich obľúbených spevákov/hercov/skupín (ak sa tak dajú nazvať), a neviem či sa to stáva aj vám, ale mne sa na tej stene či ako sa to volá vždy objaví niekto, koho teda fakt nemusím.
Čo sa týka sociálnych sietí samotných, niekomu to fakt môže pomôcť, keď sa chce trebárs znovu zkontaktovať so starými známymi ktorí sa možno odsťahovali a tak ďalej, ale také prípady bývajú vzácne a väčšinou tam skôr kecajú ľudia, ktorí sa videli v škole, potom šli spolu domov a doma obaja zapli počítač aby sa mohli ďalej rozprávať, alebo jednoducho zavesiť na FB nejaký dojemný status.
Úprimne, ja by som oveľa radšej tomu človeku povedala, nech ideme niekam von, pretože táto internetová komunikácia je pre mňa akási prázdna, akoby sme sa ani nerozprávali. Samozrejme, že niekedy sa inak komunikovať nedá (napríklad keď jeden býva úplne inde ako druhý), lenže mňa štve, že ľudia, s ktorými by som sa kľudne mohla stretnúť niekde vonku, radšej čučia do kompu a tak sa rozprávame. Potom mám vždy pocit, že som premárnila deň a mala som ísť radšej von, aj keď sama.
Úprimne fakt neviem, či ľudí, ktorí všetko vešajú na internet toto nejako napĺňa alebo čo, ale myslím, že mňa by to nebavilo. Potom už je tu aj to, že všetko, čo tam dajú môže niekto zneužiť+všetky fotky čo tam dajú odvtedy vlastní Facebook.
Aby som to uzavrela, ja si jednoducho myslím, že sociálne siete vôbec nie sú také sociálne, ako sa tvária.

Čo si myslím o *doplňrandomnúsomarinu*

24. january 2015 at 16:06
Ide asi o to, že napíšem článok o hocičom a môj názor na to, ale nebude sa to vždy týkať MLP.
Viem že nie každého musí baviť čítať moje názory, ale napríklad mňa baví čítať názory ľudí a aj písať také články, tak prečo nie XD
Toto je zatiaľ len taký oznam že to asi budem robiť, a ak by niekto chcel počuť môj názor na nejakú konkrétnu vec, môže napísať do komentárov čo by to asi bolo. Možno vás môj názor nezaujíma, ale ona je to vlastne len tak aby som mala o čom písať a ak by sa našiel niekto, koho to fakt zaujíma, tak by mohol mať teraz príležitosť sa to dozvedieť :'D
Uznajte :D Komu na to záleží?
XD

Nechce sa mi vymýšľať nadpis

22. january 2015 at 16:04
Žijem.
Super XD.
Keďže som už dlho nič nenapísala, povedala som si, že je jedno, akú somarinu napíšem, len nech už konečne niečo napíšem :D
Takže, kto chce ako prvý čítať nudný článok bez podstaty? Nikto? To je škoda. Aj tak ho napíšem, môj diabolský plán už nikto nezastaví :3
Takže keďže som veľmi originálna, vypíšem tu niektoré zaujímavé typy ľudí v mojej triede :'D
Pretože fakt nemám čo robiť XD
Viem že to asi nikoho nezaujíma, ale tak budem sa aspoň snažiť niekoho pobaviť (čo sa mi nikdy nepodarí, ale ja sa jednoducho nevzdám :D)
Kým tak začnem... Mimochodom mená nebudú spomenuté C:
Aby ma nemohli udať :3
-Ten, ktorý je dobrý vo VŠETKOM ČOHO SA DOTKNE ČO I LEN KONČEKOM PRSTA-
Tak aby sme to uviedli na pravú mieru, viem, že niekto sa proste narodí úžasný a nemôže za to. My máme v triede dve takéto úžasné devy, a nebudem vám nič navrávať, sakra mi to lezie na nervy. Viem, že nemám žiarliť atď. ale aj ja som len človek. Navyše by som nepovedala že žiarlim, ani nie, len neznášam, že ony dobre VEDIA, aké sú užasné a dávajú to najavo, tým, že keď sa niekto napríklad pri tabuli pomýli, z ich lavice vždy počuť tlmený smiech. ČO TO ASI ZNAMENÁ?
-Idiot- Ten možno idiot ani v skutočnosti nie je, ale rozhodne ho zo seba robí. Nadávkami si pravdepodobne kompenzuje to, že je tenký ako tyčinka a snaží sa vyzerať drsne. Lenže o čo sa asi tak snaží úchylnými rečami? Nikto presne nevie...
Používa humor typu hovno a záchod.
-Fajčiarka- Áno, máme ju v siedmej triede. Ale myslím že dnes to už nie je pri tom, ako rodičia vychovávajú deti, vôbec výnimočné (hej, ak by som niekedy mala deti, kúpim si bič. Ale pravdepodobne nebudem, neznášam deti (hej aj ja som dieťa áno áno jasné) a nechce sa mi moc ísť do väzenia za vraždu extrémne urevanej malej kopy).
Taktiež pije a každý to vie, ale všetci o tom mlčia. A je mierne vymletá. Sorry. Paktuje s Idiotom.
-Tá milučká osoba, ktorú každý zbožňuje- A ktorá v skutočnosti vôbec nie je taká milá. Nejakú dobu som sa zdržiavala v jej blízkosti, a hneď z toho bolo milión ohováračiek na môj účet. Samozrejme má úžasný profil na fejsbúčQu s toľko "lajkmi" a komentármi typu "moja aká si krásnučkQá :*", že niekemu ako mne by sa o tom mohlo len snívať. Pravdepodobne by to bola nočná mora.
Najlepšie kamarátky strieda rovnako ako mobily.
-Ten nesmelý človiečik- Mohlo by sa zdať, že to som ja, ale nie. Ja s ľuďmi problém hovoriť nemám. Iba nechcem. Títo ľudia sa často nevedie brániť, ale bývajú často tí najlepší.
-Samotár- TO som ja. Viem, že teraz si kľudne môžte povedať "ona chce byť zaujímavá" alebo tak, ale ja vážne nemám rada ľudí a ak by ste sa niekoho z nich spýtali, aká som, pravdepodobne by povedali len, že som tichá a kreslím. Nič iné o mne totiž nevedia. Z triedy mám rada iba dvoch ľudí, z toho jedného občas nenávidím a ľahko sa pohádame, inokedy sa rozprávame aj tri hodiny, a jedného, ktorý je fakt úžasný človek a strašne ľutujem, že sa mu (jej) dosť nevenujem. Keď vidím, ako sedí sama, je mi hrozne za to, že niekoho pred ňou upredňostňujem, teda aspoň to tak vyzerá.
Učiteľka (ktorá mimochodom do všetkého rada strká nos) na mňa furt žaluje rodičom, aká som divná. Minule vravela, že som rezervovaná a mám zvláštny zmysel pre humor, čo ONA NEMÁ ODKIAĽ VEDIEŤ. Ani tú nemám rada.

To boli taký tí hlavný ľudia, sú tam aj iný ale tí buď viac menej spadajú do spomenutých kategórií alebo sú viac menej "normálny". Alebo som na nich zabudla :3
Viem, že všetkých len kritizujem, ale jednoducho ajo som už povedala, nemám rada väčšinu ľudí. Ale vás mám rada, aj keď sa takmer ani nepoznáme :'D
Máte aj vy niektorých z nich v škole? Alebo ste niektorý z týchto ľudí?

disfisdakmcksac ._.

12. january 2015 at 19:36
SOMARINY


Hej.
Už som nejaký ten čas dom, ale stále nie som aktívna...
Ale aby ste vedeli že sa len neflákam, dovoľte mi uviesť prečo:
-Máme všetky písomky :I
-Začala som sa učiť na gitaru a aj to zaberie nejaký čas ._________.
-Nič ma nenapadá, môj mozog pravdepodobne teraz leží niekde vo vákuu
-Píšem teraz takú vlastnú súkromnú poviedku ktorú sem ale nedám
-Iné veci, ktoré sem nebudem písať
Ale chcem sa znova začať snažiť a tak som si stanovila prísny režim, ktorý budem SNÁĎ dodržiavať od zajtra, pri ktorom by mi nemal vyjsť čas na flákanie a blog je tam len na TREŤOM mieste takže aktívnejšia snáď budem :D
Takže teraz vám SĽUBUJEM že budem aktívnejšia, len preto aby som mala výčitky svedomia ak aktívna nebudem a tak sa dokopala k... niečomu VEĽKÉMU XD
Dobre, keďže už nič nemám ukončím to tu.
Tak sa majte.

Pfvvn

1. january 2015 at 17:45 |  Art
Iba tu odovzdám Mico a Revi darčoky k narodeninám c:
Viem, že je to strašne neskoro, ale v poslednom čase sa mi vôbec nechcelo kresliť XD. Inak ak mal ešte niekto narodeniny a ja som na to zabudla ( čo je dosť pravdepodobné), kľudne sa sťažujte :'D.

Pardon ak je to obrovské, ale ja to dávam cez teblet a tu je to také divné XD
A pardon že som vám pokakalo OC :C
Inak zároveň dávam aj pozastavenie, kedže ideme preč a aj ak tam bude internet nebudem mať čas, ale možno budem na Skype alebo tak, ale ak sa chcete so mnou rozprávať alebo si písať prosím začnite prvý, inak mám strašný pocit že vás otravujem XD. Ešte v súvislosti s tým, že ak ste mi na Skype poslali žiadosť a nepotvrdilo som to, je to zrejme preto, že neviem kto ste XD. Pretože tam mám veľa žiadostí ktoré ani neviem od koho sú.

Dobre, tak sa majte C:

Info :I

28. december 2014 at 13:17 |  ja nevjem uš...
Moc teraz nemám čas na blog, je mi to ľúto...
Učím sa nové veci :I
ALE aspoň už u nás KONEČNE nasnežilo :D. Tu je to vzácnosť ._. Teraz už asi viete kde bývam XD
Presťahujem sa :I
V podstate som sa len chcelo ospravedlniť že tu nie som.
Ja viem, zbytočne plýtvam článkami. Malo by som viac myslieť na deti z Afriky :I

tut

19. december 2014 at 18:54
tut
Som tu ja.
Konkrétne ja ako ja, nie tá druhá ja.
Čiže Ja s velkým J.
Rozmýšľalo som.
Velice hlboko.
Som velice hlboký človek.
Keď do mňa hodíte kameň, náraz počujete až po nejakom čase.
Ale o to tu teraz nejde, o tom možno neskôr.
Viete ako teraz každý rieši, ako sú všetci rovnaký a každý chce byť velice originálny? No, tak teoreticky ani VTEDY nie sú originálny, lebo to vraví každý. A tí, čo o sebe prehlasujú, že sú iní, nie sú ani originálni, ani iní, lebo strašne veľa ľudí robí to isté...
Inakosť vlastne dnes ani NEEXISTUJE.
Pokiaľ teda niekto nie je naozaj INÝ. Ale čo to vlastne vôbec znamená?
Dnešná "mládež" by sa dala rozdeliť nejako takto:
  • tí, čo jednoducho idú s dobou, všetko, čo je staré je trápne, ľudové tance a piesne sú hnusné (pritom to patrí do ICH VLASTNEJ histórie), pop je jediná hudba, všetko má swag a iné anglické slová
  • tí, čo si myslia, akí sú velice iní a pritom ani nejaký moc iní nie sú: K tomuto by som sa chcela vyjadriť trochu viac. Ja sama mám s takými ľuďmi skúsenosti, väčšinou si myslia, že sú inteligentnejší alebo vyspelejší ako ich rovesníci, alebo že sú nejako strašne hlbokomyseľní/majú iné (a múdrejšie) názory atď. Týchto ľudí musím sklamať, pretože sú takmer rovnaký ako veľa ľudí a týmto sa už pomaly stáva väčšina populácie "mladých", či ako to mám nazvať. Prvá skupina stále prevyšuje, no aj tak mám taký pocit.
  • tí, čo sú len trochu iní- títo ľudia už môžu byť trochu iní ako väčšina, no napriek tomu sa nájde veľa ľudí im podobných. Čiže nie sú NAOZAJ iní. Môže trebárs počúvať inú hudbu, inak sa obliekať, čojaviem, ale stále nie sú iní a jedineční
  • tí, čo sú fakt INÍ- existujú vôbec? Čím sa asi tak odlišujú? Ak niekoho takého poznáte, napíšte, oficiálne totiž vyhlasujem SČÍTANIE NAOZAJ INÝCH ĽUDÍ... Alebo je táto skupina len fiktívna?
Viem, že tento môj názor možno môže byť trochu radikálny, ale oficiálne vyhlasujem skutočnú inakosť za mýtus (okrem bláznov, to sa neráta)... Ak my to viete vyvrátiť, budem veľmi rada C:
To bude všetko, viem, že to bol blbý článok na totálne ohranú a stále opakovanú a vyťahovanú tému, ale jednoducho som potrebovala niečo napísať.